Včelia kráľovná alebo otrokyňa?
Vo štvrtej sérii nášho seriálu sme sa dozvedeli, že o trúdoch sa často hovorí, že sú leniví, pritom však majú v úli veľmi dôležité úlohy. Podobne je to aj so včelou matkou, jej názov „kráľovná“ neodzrkadľuje kráľovský život. Môžeme polemizovať, či tomu nie je presne naopak. Včelia kráľovná alebo matka je v úli vždy len jedna s výnimkou špecifických situácií, o ktorých sme si povedali v minulej časti nášho seriálu o rojení.
Zo všetkých obyvateľov úľa má kráľovná najkratšie štádium vývoja. Liahne sa 15.-16. deň po zakladení misky. Včely robotnice sa liahnu po 21 dňoch a trúdi po 24 dňoch. Život kráľovnej sa začína v materskej miske, kde sa zakladené vajíčko po 3 dňoch stáva larvou, ktorá je bohato zásobená materskou kašičkou. Vďaka tomu sa v bunke dokáže vyvinúť plnohodnotná samička s vyvinutými pohlavnými orgánmi. Chýbajú jej však voskové žľazy a ústrojenstvo na zbieranie nektáru. To znamená, že sa nedokáže sama kŕmiť a je odkázaná na starostlivosť včiel. Po vyliahnutí matka 2-3 dni dospieva a za priaznivého počasia vyráža na snubný let. Počas snubného letu sa môže spáriť až s dvadsiatimi trúdmi z okolia. Včelia kráľovná štandardne počas svojho života opustí úľ iba jedenkrát, počas snubného letu. Po tomto lete sa oplodnená matka vracia do úľa a začína plniť svoje poslanie – klásť vajíčka. Matka začína pracovať približne 2 týždne po svojom vyliahnutí. Dožiť sa môže 5-7 rokov.
Kráľovná je počas svojho produktívneho života kŕmená materskou kašičkou. Vďaka materskej kašičke sa jej aktivujú pohlavné orgány. To, že kráľovná je ako jediná kŕmená včelou materskou kašičkou zaručuje, že dokáže za deň naklásť až 2000-2500 vajíčok. Hmotnosť týchto vajíčok prevyšuje hmotnosť matky. Materská kašička je výlučkom párových žliaz včiel robotníc starých 5-15 dní. Obsahuje široké spektrum nenahraditeľných kyselín, vitamínov a ďalších prvkov. Vo včelstve, ktoré stratí matku môže nastať situácia, že niektorá zo včiel robotníc sa začne kŕmiť materskou kašičkou a aktivujú sa jej pohlavné orgány. Začne klásť vajíčka do buniek. Tieto vajíčka sú však neoplodnené a vzniká z nich tzv. hrboplod. Ak včelár nezasiahne, takéto včelstvo je odsúdené na zánik.
Včelia kráľovná (v staršej literatúre označovaná aj „včelý kráľ“) má vo svojom okolí vždy skupinu mladých včiel, ktoré sa o ňu starajú, čistia ju a kŕmia. Tento jav nazývame „sociálna imunita.“ Kráľovná neprichádza do kontaktu so včelami, ktoré lietajú mimo úľa, čo znižuje riziko nákazy alebo stretu s nebezpečnými látkami, ktoré sa nachádzajú napr. v postrekoch.
Obecná predstava môže naznačovať, že kráľovná riadi celý úľ. Avšak aj tu platí, že včelstvo je jeden jedinečný organizmus kde vždy rozhoduje väčšina. Ak napr. kráľovná starne a nepodáva dostatočný výkon, včely ju donútia položiť vajíčko do materskej misky a vychovajú si novú kráľovnú. Hovoríme o tzv. tichej výmene. Včelár vie tento jav pozorovať, keď je materská bunka umiestnená nad plodom v hornej časti rámika. V takomto prípade však nejde o rojovú materskú bunku (matečník) ako vidíte na obrázku, ale o materskú bunku tichej výmeny a túto nikdy neodstraňujeme.
Včelári zvyknú včeliu kráľovnú označiť farebnou bodkou na hrudník, pre ľahšiu identifikáciu v úli. Farba označenia sa každý rok mení a podľa toho vieme, koľkoročnú matku máme v úli.
O tejto, ale aj iných včelárskych témach môžete diskutovať s našimi včelármi na našom facebooku.
